PLEMENNÁ VLNA CIGAJA - NAŠE "TRADIČNÉ" DOMA

Viete ako je to s tou tradičnosťou. Občas sa rýchlo zabúda na to, odkiaľ a hlavne kedy sa vzala u nás kultúra, ktorú nazývame tradičnou. Väčšie zdobenie krojov má cca 150 rokov. Rozprávky, ktoré čítame deťom, majú s tými naozaj starými spoločný už často iba námet. Na kolovratoch sa u nás rozhodne nepriadlo tristo rokov. Kultúru salašov priniesla z Balkánu Valašská kolonizácia. Spolu s našimi "tradičnými" plemenami oviec.

Plemeno Cigaja pochádza úplne pôvodne z Malej Ázie, odkiaľ migrovalo cez Balkán, Valašsko, Moldavsko a Transylvánsko až do severných Karpát a na Uhorskú nížinu, pričom v 18. storočí dosiahlo prostredníctvom Valašskej kolonizácie severné Uhorsko a Čechy. Rozšírila sa najmä kvôli jemnejšej vlne, než aká sa dovtedy dala produkovať z raciek a valašiek.

• Samotný názov Cigaja/Tsigai je etymologicky spojený s kvalitou jej vlny. V rumunčine slovo țigaie ako prídavné meno znamená krátku, vlnitú, jemnú, hodvábnu vlnu a ako podstatné meno ovcu, ktorá ju produkuje. Prvá písomná zmienka v rumunčine pochádza z roku 1649, keď obchodník z Câmpulungu požiadal obchodníka z Brašova o tento druh vlny. Naopak, turcana (názov pre plemeno Valaška a Racka) znamená dlhú, hrubú vlnu a ovcu, ktorá ju produkuje. Maďarskí autori sa domnievajú, že koreň slova je pravdepodobne zo staroturečtiny a označuje ovcu s jemnou vlnou a kučeravým rúnom.

Na Slovensku sa toto plemeno sa stalo druhým najdôležitejším, pričom okolo roku 2000 bolo chovaných približne 185–200 tisíc zvierat, a to hlavne na strednom a východnom Slovensku. Správa z roku 1997 uvádzala, že ovce plemena Cigája tvorili približne 38 % slovenských oviec, a konštatovala, že všetky ovce plemena Cigája a Valaška na Slovensku boli dojné.

• Odvtedy počet klesá. Populácia klesla zo 142 944 kusov v roku 2012 na 91 239 kusov v roku 2020. V tom istom roku bolo zaregistrovaných 5 613 čistokrvných samíc a plemeno je zaradené do kategórie "monitorované", čo je o jeden stupeň nižšie ako ohrozené. V rokoch 2014–2020 bolo zaradené do schémy podpory v rámci Programu rozvoja vidieka a po začatí vyplácania dotácií sa počet registrovaných zvierat ustálil.

Pri tak rozšírenom chove sa samozrejme nedá vyhnúť bežnému chovateľskému kríženiu, čo v textiláckej praxi znamená, že vlna z Cigají z rôznych stád sa môžu dosť markantne líšiť.

Dospelé ovce vážia 40–45 kg pri výške v kohútiku 60–65 cm, barany 65–75 kg pri výške 70–75 cm. Rúno je biele, tvár a nohy sú tmavé. Jahňatá sa bežne rodia čierne, tmavošedé, svetlo popelavošedé, tmavohnedé alebo žltkastohnedé a postupom času a veku zbelejú.

• Cigaja nemá dvojaký vlnovlas ako Valaška (podsadu a krycí pesík), ale jednoliate rúno. Patrí medzi polojemnovlnové plemená a i keď z vyššie uvedených dôvodov sa vlna z jednotlivých kusov môže odlišovať, v priemere sa jemnosť tohto vlákna pohybuje v rozmedzí 29-36 µm a jeho dĺžka 7-14cm. Výťažnosť rúna býva 50-60%, pretože obsahuje cca o polovicu menej lanolínu ako merino.

Rúno je takmer vždy biele, so strieborným leskom a "penovou" vnútornou štruktúrou. Po vypraní je skôr sivasté ako snehobiele, a to kvôli roztrúseným čiernym vláknam medzi bielymi, pretože Cigaje majú hlavy a nohy porastené čiernymi chlpmi. Podľa chovateľských skúseností, ak sú stáda dojené (čo na Slovensku sú), vlny môže byť viac, dlhšej, ale aj drsnejšej.

• Tradične sa z vlny Cigají vyrábali súkna, koberce, nohavice, kabáty, odolnejšie ponožky (papuče), z kratšej a jemnejšej jahňacej sa plstili klobúky, prípadne boli cenené aj nadýchané kožušiny.

Všeobecne platí, že poklesom využitia ovčej vlny na Slovensku utrpel aj chov tohto plemena. Sme preto nesmierne rady, že vám môžeme ochutnávku jej návratu na trh ponúknuť a dúfame, že táto kvapka v mori sa rozšíri na živý prameň :-) 

Priadzu z Cigaje u nás nájdete v jej prirodzenej farbe TU a ručne farbenú TU.